Základné postoje bdelej mysle II.
V úvodnom príspevku k tejto téme sme sa venovali prijatiu. V nasledujúcej časti sa dotkneme dvoch ďalších postojov bdelej mysle, ktoré je dôležité kultivovať tak vo formálnej ako i v neformálnej praxi mindfulness.
Neposudzovanie (Nonjudging)
Neposudzovať to, s čím je konfrontovaná naša pozornosť sa na prvý pohľad môže javiť veľmi jednoducho. Realita je však častokrát opačná. Najmä v začiatkoch praxe bdelej pozornosti (mindfulness) bývajú ľudia zaskočení tým, ako neustále myslia.
Za tento neustály kolotoč myšlienok je do značnej miery zodpovedná naša tendencia posudzovať. Posudzovanie totiž súvisí s názorom a ten máme snáď na všetko. Neveríte? Tak zatvorte na chvíľu oči a skúste sa koncentrovať napríklad na svoj dych… Ruku na srdce, koľko času ste strávili pozorovaním a koľko času ste chtiac-nechtiac premýšľali a hodnotili?
Možno si poviete, že mať názor je dôležité. Áno, akurát nie v praxi mindfulness. To, že niečo hodnotíme nás totiž odvádza preč z prežívania prítomnosti. A v praxi bdelej pozornosti sa zaoberáme predovšetkým tým, čo sa odohráva tu a teraz. Takže neanalyzujeme, neposudzujeme, len a len pozorujeme. Je úžasné vidieť, aké zaujímavé dokážu byť aj tie najobyčajnejšie javy, keď ich dokážeme pozorovať bez toho, aby sme ich akokoľvek hodnotili.
Nesílenie (Nonstriving)
Jedna z vecí, ktoré robia prax bdelej pozornosti výnimočnou, je dôraz na to, aby sme sa nesnažili v praxi niečo vytvoriť, nadobudnúť, či akokoľvek zmeniť. Nesnažíme sa teda vytvárať žiadne hlboké stavy pokoja (hoc pokoj a vyrovnanosť sú spravidla prirodzeným efektom tejto praxe) a už vonkoncom sa nesnažíme nejaké nepríjemné stavy z našej mysle odstrániť. Jednoducho povedané, sme s tým, čo je a aké to je. Prepíname sa teda z módu „robenia“ do módu „bytia“. A toto je naozajstná výzva, pretože byť s tým, čo sa práve odohráva v našej mysli, je neraz veľmi náročné. No oslobodzujúce zároveň.
Komentár
[…] Pozor, nenabádam k infantílnosti. Nateraz si zoberme z detí hlavne to sústredenie na všedné veci. Skúste to, neubiehať myšlienkami napríklad od chôdze cestou do práce. Len vnímajte fyzické pocity alebo vašu náladu, prípadne zvuky. Samozrejme, že aplikujeme aj postoj neposudzovania, o ktorom som písal nedávno. […]