Ešte k tomu dopamínu

Naposledy som tu písal o dopamíne. Dnes to ešte rozmením na drobné.

Na dopamíne nie je nič zlé. Jeho nízka hladina je dokonca problematická a môže byť spúšťačom nejakej psychickej poruchy. Takže dopamín treba, ale… Predovšetkým zo zdrojov, ktoré ponúka REÁLNY život, nie ten displejový. 

Prečo? Vysvetlím na dvoch príkladoch.

Najskôr dopamín displejový: 

Je všedná chvíľka, nič nám nebráni v tom, aby sme mrkli, čo nového ponúka sociálna sieť (a že teda sociálne siete, jútub a vlastne všetky internetové média ponúkajú stále niečo nové!). Ťukáme na ikonku a hneď pekný červený zvonček sľubuje niečo dôležité (dávka dopamínu). Nasledujú informácie o tom, ako niekto zareagoval na náš príspevok (dávka dopamínu). Čítame reakcie, pozeráme lajky (dávky dopamínu), skrolujeme nadol a vždy, keď nás niečo zaujme (fotka, obrázok, video…) vyprodukuje náš mozog ďalšiu lahodnú odmenu. 

Vo svete sociálnych sietí je skrátka fajn. Až do chvíle, kedy sa nemusíme vrátiť do REALITY. Zrazu BUM. Všednosť so všetkým, čo k nej patrí. Prísun dopamínu sa náhle zastaví. A ďalšia dávka až niekde v nedohľadne – na konci namáhavej činnosti. …alebo opätovnom aktivovaní nášho inteligentného “kámoša”. Nastáva skrátka nuda. V náročnejších prípadoch bude za nudou nasledovať nepokoj, podráždenosť, mrzutosť… Pripomína vám to niečo? Správne, je sú to prejavy závislosti. Presne také isté ako na cigaretách, alkohole, kokaíne… 

A teraz dopamín tvorivo-odhodlaný: 

Opäť je všedná chvíľka, no namiesto návštevy virtuálneho sveta sa zamyslíme nad tým, čo by sme mohli spraviť (napríklad nejakú drobnú prácu, poriadok, dôležitú pracovnú povinnosť či naopak skutočný relax) alebo vytvoriť (čokoľvek). Akákoľvek z týchto činností vyžaduje určité prekonávanie sa. Musíme hľadať, pripravovať, plánovať, kadečo (hlavne samy seba) prekonávať a stále žiaden dopamín. 

No odmena za napríklad odvedenú prácu, skutočný relax alebo nejakú kreatívnu činnosť pretrváva ešte dlho potom ako táto činnosť skončí. Môžeme sa k nej navyše ešte niekoľko krát v mysli vrátiť a precítiť spokojnosť, ktorú nám táto činnosť priniesla.

Zakaždým, keď prerušíme nejakú tvorivú činnosť surfovaním po svete internetu, mozgu nejaký čas trvá, kým sa opäť naladí na to, čo sme robili posledne. Pri každom takomto nalaďovaní sa mozog spotrebuje určitú dávku energie (glukózy) a kyslíka. To znamená, že činnosť sa nielen predlžuje, ale stáva sa aj namáhavejšou. A je tiež dokázane, že pri tomto prepínaní pozornosti sme chybovejší a otrávenejší. Pri prepínaní pozornosti nie je možné, aby sme dosiahli stav optimálneho prežívania (flow), pri ktorom sa dejú tie najväčšie posuny ľudstva vpred. 

Na záver jedna perlička zo včerajšieho sedenia s klientkou. Pripravuje sa na dôležité skúšky a pracujeme na zlepšení koncentrácie. Ku koncu sedenia som jej v rámci “domácej úlohy” odporučil aj vypnúť všetky mobilné notifikácie. V momente ako som dokončil slovo “notifikácie”, jej cinkol mesendžer. Nasledoval veľký údiv a hneď za ním smiech:))