Ako na bolesť
Vedeli ste o tom, že pri pacientoch s chronickou bolesťou boli preukázané prvé úspechy s využitím mindfulness v medicínskej praxi? Za posledných štyridsať rokov bolo uskutočnených množstvo ďalších vedeckých štúdií, ktoré priniesli nové poznatky s využitím mindfulness v starostlivosti o ľudské zdravie a šťastný život (Carlson 2012, Goyal et al. 2014).
Či už sa nám to páči alebo nie, fyzická bolesť je neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Nech sa o svoje telo staráme ako chceme, bolesť si nás skôr či neskôr nájde. Nie je tomu inak ani vo formálnej praxi bdelej pozornosti (mindfulness). Pri sedení vo viac-menej nemennej pozícii nastupuje bolesť dokonca rýchlejšie ako počas denných aktivít. Nie je to len kvôli tomu, že počas dňa sa hýbeme a teda netlačíme na jednu časť tela. Na naše „ne-cítenie“ bolesti má vplyv aj to, že sme po väčšinu dňa mysľou skrátka niekde inde. Najčastejšie v záplave povinností a rôzne jemné boliestky jednoducho nevnímame. Problém ale nastáva, keď bolesti zosilnejú natoľko, že „rozbehaná“ myseľ už nefunguje a bolesti sa nie a nie striasť. Skrátka, pred bolesťou neutečieme a vedieť s ňou pracovať je mimoriadne dôležitá schopnosť. Ako teda?
Ak je myseľ dostatočne bdelá (teda mindful nie mind full🙂 ) dokáže do jadra bolesti preniknúť tak hlboko, že ju už nevnímame ako bolesť, ale ako zmes rôznych fyzických pocitov, ktoré sa neustále menia. Ak sa nám podarí dostať sa až sem, niečo veľmi bolestivé sa zrazu zmení na čosi neuveriteľne zaujímavé. Pozorovanie rôznych pocitov sa stane natoľko pútavé, že v ňom jednoducho nebude priestor na averziu (voči bolesti), čo je skutočná úľava od bolesti. Ťažko tento proces pozorovania k niečomu prirovnať, ale je to asi ako keby ste pozerali úžasné divadlo. Nesústredíte sa na to, ktorý herec vám je ne/sympatický ale ste naplno ponorený do toho ako dokonale hrá svoju rolu. Všetko je fascinujúco dokonalé – pohyby, mimika, gestá…
Tak ako pri všetkých fyzických alebo mentálnych procesoch, s ktorými v mindfulness tréningoch pracujeme, aj pri bolesti je dôležité ukotvenie v základných postojoch bdelej mysle. Pri fyzickej bolesti však odporúčam klásť mimoriadny dôraz na postoj prijatia. Už to, že máme pri bolesti prijímajúcu myseľ, robí obrovský rozdiel v porovnaní s tým, keď bolesť odmietame. Teda, že naša myseľ je v stave averzie.
Práca s bolesťou však už patrí k pokročilejším technikám mindfulness. Ak sa s praxou bdelej pozornosti ešte len oboznamujete, začnite skôr s jednoduchšími predmetmi, napríklad pozorovaním fyzických vnemov, ktoré sa viažu k nádychu a výdychu.
Carlson, L. E. (2012). Mindfulness-based interventions for physical conditions: A narrative review evaluating levels of evidence. ISRN Psychiatry. dx.doi.org/10.5402/2012/651583
Goyal, M., Singh, S., Sibinga, E. M., Rowland-Seymour, A., Sharma, R., Berger, Z., et al. (2014). Meditation programs for psychological stress and well-being: A systematic review and meta-analysis. JAMA Internal Medicine, 174, 357–368.
Pridaj komentár