Prekuknúť samého seba

Späť na Blog

Prekuknúť samého seba

Deti mi častokrát ponúkajú ukážkové príklady toho, aké jednoduché je nechať sa zviesť nekontrolovanou pozornosťou. Človek môže zažiť deň plný krásnych zážitkov, no stačí jedna nepodarená a vec a myseľ sa zamotá práve do nej. 

Boli sme si s deťmi trochu zaliezť. Dvaja starší si už chceli skúsiť sedák a vyliezť až tam, kam ich sily a skrotený strach pustia. 

Šlo im to super a všetci sme kypeli radosťou. Nadšenie z prekonávania vlastných hraníc, nový pohľad na svet z výšky plochej steny, adrenalín… 

Zľahka som ich motivoval k prekonávaniu dosiahnutého rekordu, ktorý sa každým novým výlezom posúval. No potom nastal zlom.

Keď sme všetci, plne spokojní, odchádzali už odchádzali domov, padla zmienka o tom, že najstarší syn “dal” nový súrodenecký rekord. Presne o jeden chyt vyššie ako dcérka, ktorá sa s touto informáciou odmietala zmieriť. Radosť, nadšenie a spokojnosť boli v okamžiku preč. 

Všetky tie okamihy mimoriadneho výkonu upadli do zabudnutia a myseľ sa zahryzla iba do toho, že niekto iný je držiteľom nového rekordu – vymysleného konceptu akéhosi úspechu.

Spozornel som a skúšal som jej dohovárať, že brat je predsa o dva roky starší, že vyliezla iba o jeden úchyt nižšie, že má veľmi elegantnú techniku lezenia… Nič nezaberalo. 

Jediné, čo počúvala bola smutná pieseň nezdaru. Pieseň, ktorú skomponovala jej vlastná myseľ.

Prestal som teda argumentovať a dal som jej čas. Vrátili sme sa k tomu neskôr, keď sa situácia zopakovala pri inej aktivite. Tam už to dokázala stráviť. 

Ako výnimočne nadšený otec som jej zagratuloval k novému osobnému rekordu. Dokázala prekuknúť samu seba. 

 

A čo mi dospeláci? Koľkokrát sa nám stane, že zažijeme počas dňa množstvo krásnych zážitkov, no naša pozornosť sa večer zakusne práve do toho jediného, ktorý bol skôr zvláštny, nepríjemný, oberajúci o energiu…

Zdieľajte tento príspevok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Späť na Blog