Odkaz prijatia, otvorenosti, odvahy a sily

Príchod nového roka sa u nás už niekoľko rokov slávi v pokoji. Bez petárd, nanúteného veselia a prípitkov. Asi hodinu pred polnocou som zaspal. Zobudil som sa na Luckin jemný hlas, “je trištvrte na dvanásť”. V okamihu som bol bdelý, no zostal som ležať vychutnávajúc tichú radosť z prichádzajúceho. Započúval som sa do svojho srdca a trpezlivo vyčkal na to, čo mi chce v tento výnimočný čas povedať.

“Ak je v starom roku niečo, čo si ešte neprijal, tak práve teraz to pusť. Rozlúč sa s tým, čo si chcel a nedostal. Prijmi to a nechaj ísť. Všetko je v poriadku. Prestaň lipnúť. Je čas otvoriť sa novému. Na všetko čo príde, si už dávno pripravený. Nie je dôvod na strach. Všetko, čo ti príde do cesty, ťa posilní. 

Ži to, čo si sa rozhodol žiť. Zaprieť to, je to jediné, na čo nemáš právo. 

Každého, kto ti skríži cestu naplň láskou. Buď povznesený nad to, čo vidia oči. Ak to bude treba, zavri ich, a pozeraj mu len do srdca. Počúvaj jeho náreku a nedovoľ hnevu, aby rozprával za teba.  

Dávam ti odvahu a silu ustáť všetko. Strach z neznámeho aj nepohodlie chtíču a hnevu.

Naďalej rozvíjaj cnosti. Všetko svetské robia šťastným a dláždia cestu ku slobode.”

Potom som otvoril oči a zahľadel sa na kuchynský stôl, kde horeli štyri sviece. V ich plameni sa akoby zastavil čas. 

Lucka vkĺzla ku mne pod deku. V šťastnom objatí sme bez jediného slova vstúpili do nového roku. Oprostení od akéhokoľvek chtíču. V nepodmienej láske, v prostom bytí.