Cieľavedomá všímavosť II.

V predchádzajúcom blogu som sa s vami podelil o vlastnú skúsenosť s tým, aké dôležité sú pre rozvoj všímavosti naše ciele. Pretože práve tak ako bdelá pozornosť aj ciele (nadväzujúce na priority) fungujú v našich životoch ako akýsi kompas. Pomáhajú nám vždy, keď sa dostaneme na nejakú križovatku a nám sa treba rozhodnúť, kadiaľ ísť. 

Problém s dlhodobými cieľmi je ten, že si ich stanovujeme vedome a potešenie, ktoré prinášajú sa nachádza v nejakej vzdialenej budúcnosti. Naše podvedomie, ktoré má neporovnateľne väčšiu kapacitu a veľký vplyv na naše reálne rozhodnutia, je však plné strachov, pochýb, chtíčov… Nášmu podvedomiu sú nejaké vzdialené ciele (a s nimi súvisiace uspokojenie) viac-menej ukradnuté. Podvedome túžime po okamžitých potešeniach. Prečo? Aj preto, že pri nich dochádza v našom mozgu k produkcii dopamínu, ktorý nám robí skrátka dobre. Cítime sa nabudene, sme potešený. No pozor, je v tom háčik! K produkcii dopamínu totiž dochádza aj pri stláčaní tlačidiel svetielkujúceho hracieho automatu, ťuknutí na facebookovú ikonku upozornení, odoslaní emailu a množstve iných neužitočných a dokonca aj škodlivých činností. A tak robíme kadečo, pretože sa nám pritom do krvi uvoľňuje dopamín a nám je fajn. Možno máme aj pocit, že sme spravili niečo užitočné. Lenže užitočných vecí, ktoré sa dajú robiť je obrovské množstvo! Na rozdiel od nášho času…

Ono, v robení kadečoho (produkcii dopamínu) nemusí byť v zásade nič zlé. „Zlé“ je len to, že toto kadečo spravidla nesúvisí s našími cieľmi. No schválne, aké množstvo z činností, ktoré počas dňa robíte, sa vzťahuje na vaše dlhodobé priority a ciele? Táto potreba čokoľvek stále robiť sa vysvetľuje termínom action addiction, akousi závislosťou na robení.

Ak teda životom nechceme len tak preplávať, je veľmi dôležité mať v našich cieľoch a prioritách jasno. Fungujú ako akýsi maják, ktorý nám pomáha nestratiť sa v mori nekonečných túžob a strachov. Vždy, keď príde nutkanie niekam nasmerovať svoj čas a energiu, skúste to skonfrontovať s vašími dlhodobými cieľmi.

Svetlom tohto nášho majáku je bdelá pozornosť. Pomáha nám v tom, aby sme maják nestratili z dohľadu aj v čase veľmi silnej búrky všemožných pochýb, hnevov, chtíčov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou cesty za našími cieľmi.

Navyše, tréning mindfulness funguje v našom tele ako reaktor produkujúci serotonín. Tento hormón nás podobne ako dopamín taktiež robí šťastnými. No takýto pocit šťastia má omnoho pokojnejší, vyrovnanejší charakter. No a skúste si tipnúť, čo je v napredovaní za dlhodobými cieľmi dôležitejšie. Rozjarený čisto dopamínový úsmev alebo pokojná, perfektne koncentrovaná myseľ? Myseľ živená vysokou hladinou serotonínu a kde-tu prikrmená adekvátnou dávku dopamínu. Dopamínu, ktorý prichádza s napĺňaním našich jasne definovaných, vedomých cieľov.

V ďalšom príspevku to bude o mimoriadne dôležitej súčasti cieľavedomého života – organizovaní a plánovaní cieľov a priorít.

Bdelo, priatelia!