Čo nás vedie k tomu, aby sme klikli na nejaký odkaz?

Za posledný čas som počul nezvyčajne veľa neoblomných (a navzájom protichodných) názorov na témy, ktoré by dokázali ujasniť iba poctivé dizertácie. 

Prečo máme takú strašnú potrebu sa navzájom presviedčať vo veciach, na ktoré nemáme zväčša žiadny dosah?   

Ani by ma to netrápilo, keby som si popri tých krvopotných názorovaniach nevšimol jednu zvláštnu vec. 

Čo názor, to tábor. Buď so mnou súhlasíš alebo… Polarizácia spoločnosti naberá u nás nepoznané rozmery. Internetové diskusie sú plné nenávisti.

Po prvýkrát som si tieto veci všimol pri téme očkovania. Neskôr sme sa začali hádať pri registrovaných partnerstvách. Potom, samozrejme, pred voľbami a trochu pri interupciách. Teraz je to koronavírus, plošné testovanie, Matovič, Trump (?!)…

Pred časom som takmer úplne prestal čítať správy, takže teraz zväčša počúvam a trochu sa pýtam.    

Nikdy v histórii nebolo jednoduchšie mať (svoju) pravdu. Internet potvrdí alebo vyvráti takmer čokoľvek. Je to len o tom, čo pritiahne moju pozornosť. Internetové vyhľadávače a sociálne siete sa už postarajú o to, aby bola tá moja pravda dobre kŕmená. 

Naše názory sa teda líšia v tom, čo priťahuje našu pozornosť.

Čo priťahuje našu pozornosť?

Túto otázku som si v poslednom období začal klásť zakaždým ako spozorujem potrebu na niečo kliknúť. Je to pár sekúnd navyše. O výsledok tohto experimentu sa s vami rád, pokorne, podelím. Takže asi takto: strach, hnev, túžba, frustrácia… Články inšpirujúce k pokoju, láske (tej skutočnej), empatii, súcitu a iným cnostiam som začal akosi preskakovať. …to už predsa poznám.

Niekedy si len preletím názvy článkov. Prečítam názov a pozorujem, čo vo mne vyvoláva. Uff… Zdá sa, že bulvarizácia (snáď všetkých voľne dostupných médií) sa šíri rýchlejšie ako koronavírus. Akoby aj nie, veď kto sa ešte nezapredal počtu kliknutí na odkaz, je von z hry.

Začarovaný kruh.

Priatelia, keď sa najbližšie stretneme a ja sa vás spýtam, ako sa máte, tak mi prosím skúste veriť, že to myslím vážne. Myslím tým, ako sa vám ne/darí (dajme kľudne aj to zdravie), čo je slnkom vašich dní, po čom ešte v živote túžite… Čokoľvek mimo vášho názoru na…

A keď už dostanete chuť som mnou riešiť nejakú veľkú tému, tak sa skúsme pobaviť o tom, čo môžeme dnes spraviť preto, aby sa naše deti zajtra zobudili do pokojnejšieho, prírodnejšieho a hlavne múdrejšieho sveta.