Základné postoje bdelej mysle I.

Je veľmi potešujúce sledovať ako výskum efektov mindfulness prináša neustále nové zistenia o pozitívnych vplyvoch tejto praxe na ľudské zdravie a šťastný život. Na druhej strane však treba povedať, že ide o pomerne náročnú prax. A ak má mať naozaj transformačný efekt, je dôležité nevenovať sa len každodennej formálnej meditácii (napríklad v sede). Súčasťou praxe je aj kultivácia určitých postojov našej mysle počas každodenných aktivít. Tieto postoje alebo kvality mysle výstižne opísal J.K. Zinn vo svojej najpredávanejšej knihe Full Catastrophe Living a nazval ich attitudinal foundations of mindfulness (základné postoje bdelej pozornosti): prijatie; neposudzovanie; nesílenie; púšťanie; trpezlivosť; sebadôvera; myseľ začiatočníka; vďačnosť a veľkorysosť. Všetky postoje sú navzájom prepojené a ich kultivácia má synergický efekt, t.j. pracovaním na jednom postoji zároveň zlepšujeme aj ostatné.

V tomto a nadväzujúcich príspevkoch sa pokúsim stručne charakterizovať každý z týchto postojov tak, ako sa im venujem v rámci skupinových tréningov mindfulness. Ak by ste mali záujem vypočuť si ako tieto kvality ľudskej mysle charakterizuje J.K. Zinn, vrelo odporúčam pozrieť si toto video.

Prijatie (Acceptance)

Ja osobne považujem tento postoj v praxi bdelej pozornosti za absolútne kľúčový. A to predovšetkým v takých náročných témach akými sú napríklad chronická fyzická bolesť, úzkosť, zlosť a pod.

Zámerne som nepoužil doslovný preklad – akceptácia, pretože ten môže evokovať rezignáciu. V slove „prijatie“ totiž viac vnímam určitú jemnosť a zmierenie, ktoré nemusia byť samozrejmosťou pri akceptácii. Ak pristupujeme k fyzickým a mentálnym javom (a vlastne ku všetkému, čo života prináša) z pozície prijatia, tak sa od nich neodvraciame, nesnažíme sa ich niekam odsunúť, či nejako zmeniť. Skrátka, prijímame ich také, aké sú. Silu prijatia je možné veľmi jednoducho overiť tým, že ju porovnáme s jej opakom – averziou. Vrelo odporúčam spraviť si malý experiment s niečím, čo je mimo našej kontroly. Napríklad fyzická bolesť alebo hnev nad niečím, čo nie je v našej moci aktívne zmeniť. Aký je stav Vašej mysle, keď k bolesti pristúpite z pozície pokojného prijatia v porovnaní s tým, keď bolesť odsúvate? Osobne sa na postoj prijatia zameriavam predovšetkým u zubára:) Sú však aj náročnejšie oblasti, kde je prijatie skutočným liekom, napríklad strata blízkej osoby.

Pozor, ak niečo v bežnom živote prijmeme, neznamená to, že by sme rezignovali na zmenu k lepšiemu. Ide len o to, že naše konanie z pozície prijatia bude mať omnoho jemnejší priebeh ako keby sme reagovali s mysľou plnou averzie. A kvalite nášho postoja bude samozrejme zodpovedať aj výsledok následného konania.

V ďalšom príspevku k tejto téme si povieme niečo o neposudzovaní.