Občas sa treba vypnúť

Niekoľko posledných mesiacov som si doprial nijako neživiť svoje blogy. Stavba nášho prírodného domu potrebovala všetku moju pracovnú energiu a to ostatné, okrem rodiny a zopár klientov, muselo skrátka počkať. Popravde, jedným z mojich najdôležitejších klientov som bol v poslednom období aj ja sám:) V návale povinností som začal pozorovať, ako sa mi srdce prestáva usmievať. V jednom hlbokom rozhovore mi poradilo, aby som sa na nejaký čas vykašlal na všetky internetové príspevky a po večeroch radšej dobíjal baterky. Je fakt, že na toto občas zabúdam. Veľa energie sa mi vracia od rodiny, od klientov a dokonca aj zo samotnej stavby domu. Najdôležitejším alternátorom môjho života je však môj vlastný mindfulness tréning a na ten akosi nezostávalo času. Zvláštny paradox, no stáva sa. Na mindfulness je však skvelé to, že človek veľmi rýchlo rozpozná varovné signály a vie prijať opatrenia.

Začiatkom jesene sa nám konečne podarilo nasťahovať a krátko na to utíchla aj stavebná horúčka. Veľmi som sa na tento čas tešil, pretože sa opäť viac môžem venovať ostatnému svetu. Množstvo myšlienok a inšpirácií k tomu ako každodenný život spraviť vďaka bdelej pozornosti šťastnejší sa už pýta do nových príspevkov. 

Na záver tohto poloprázdneho príspevku sa mi žiada napísať už len toto: Nemajte strach sa občas vypnúť. Strach treba mať z toho, čo vám vypnúť nedovolí.       

Bdelo vpred, priatelia:)