Myseľ začiatočníka – Základné postoje bdelej mysle III.

Všimli ste si, ako často prepíname našu myseľ do režimu “autopilota”? Asi najzreteľnejšie sa to deje pri rutinných činnostiach. Niečo robíme, ale mysľou sme celkom inde. Upratujeme alebo umývame riad a popritom uvažujeme, čo spravíme na večeru. Popri varení večere zas plánujeme, čo zajtra v práci alebo sa donekonečna strácame v dnešnej konfrontácií s kolegom…

No a keď už konečne nastane čas vychutnania si výborného jedla, tak pozeráme do telefónu alebo televíznej prázdnoty.

Predchádzať tejto túlavej pozornosti sa učíme aj rozvíjaním tzv. mysle začiatočníka. 

Tento postoj k životu nás privádza k prežívaniu vecí tak, akoby by sme ich zažívali po prvýkrát krát. Vtedy je totiž všetko zaujímavé. Ak chcete vidieť ako asi funguje myseľ začiatočníka, tak chvíľku pozorujte malé deti. Koľko fascinujúceho v tom kamienku, kvetine alebo mravčekovi… To nadšenie, keď prvýkrát nasadnú do vlaku a obdivujú ubiehajúcu krajinu za oknom. Hádajte prečo? Jednoducho preto, že sa plne koncentrujú na daný zážitok. A sústredenie ide vždy ruka v ruke so záujmom. 

Pozor, nenabádam k infantílnosti. Nateraz si zoberme z detí hlavne to sústredenie na všedné veci. Skúste to, neubiehať myšlienkami napríklad od chôdze cestou do práce. Len vnímajte fyzické pocity alebo vašu náladu, prípadne zvuky. Samozrejme, že aplikujeme aj postoj neposudzovania, o ktorom som písal nedávno. 

Možno sa pýtate, čo postojom začiatočníka získate?

Predovšetkým plnosť zážitku. Skúste si udržať postoj začiatočníka po väčšinu dňa a pravdepodobne večer nebudete zaspávať s pocitom, že by vám deň pretiekol pomedzi prsty. Aj napriek tomu, že sa v danom dni neudialo nič fascinujúce. 

A nielen to. V plnom sústredení na to, čo sa práve odohráva, sa môžme aj veľmi veľa dozvedieť. Napríklad to, že všetko sa mení. A to bez ohľadu na našu vôľu. 

Veci skrátka plynú. 

Áno, všetci vieme, že všetko sa mení. Lenže pozor! Jedna vec je niečo intelektuálne chápať a druhá vec je to prežívať. A naozaj hlboké prežívanie neustálej zmeny, plynutia vecí, je pre našu myseľ doslova ozdravujúce.

Ak neustálu zmenu dokážeme prežívať naozaj naplno, celkom prirodzene sa prestaneme pútať k veciam. Máme totiž bytostnú skúsenosť s ich pominuteľnosťou! A to je skutočná sloboda, nechať veci ísť.