Sociálne siete – čo sa stane, ak si od nich dáme pauzu a ako s nimi pracovať tak, aby slúžili oni nám, nie naopak.

Je u mňa už takmer tradíciou, že počas leta sa zo sveta sociálnych sietí prirodzene stiahnem. Tentokrát bol ústup do offline jaskyne opäť celkom spontánny, ale trochu dlhší. No a keďže v jeseni, zas naopak, nastáva prirodzený návrat tvorby blogov, začnem práve tým, čím ma obohatil posledný trojmesačný (až na pár výnimiek) online pôst.

Už asi týždeň na to ako som naposledy klikol na modré “f” sa mi v mysli začali objavovať myšlienky typu “strácaš kontakt so svetom”, “ujde ti vlak”, “flákaš marketing, upadneš do zabudnutia”… 

Nejde o nič nezvyčajné. Je to jeden z typických prejavov tzv. syndrómu FOMO (Fear Of Missing Out), teda akéhosi strachu z toho, že niečo dôležité premeškáme, ak nebudeme práve teraz online. Určitej úrovni FOMO čelí asi každý užívateľ internetu a predovšetkým sociálnych sietí. Je to prirodzený prejav informačnej doby. Jednoducho sme si na neustály nával informácii “zvykli” a len čo sa ich prísun zastaví, prichádza nutkanie ťukania do displejov. 

Syndrómom FOMO sa zaoberajú rôzni odborníci a podľa všetkého ide o skúsenosť, ktorú netreba brať na ľahkú váhu. Dopriať si občas offline luxus istotne nebude na škodu. No a keď už sa FOMO prejaví, treba byť k sebe úprimný, ustáť diskomfort dotieravých myšlienok a nutkania pripojiť sa a hlavne nedovoliť týmto zážitkom prebrať kontrolu nad naším správaním. Oplatí sa. S najväčšou pravdepodobnosťou zažijeme JOMO.

JOMO (Joy Of Missing Out). Bez zbytočného nafúkania významu tejto sktratky ide o radosť alebo spokojnosť, ktoré sú prirodzeným dôsledkom nerušenej koncentrácie na to, čo práve zažívame. Skrátka, slobodné vykašľanie sa na to, čo sa deje niekde na druhom konci sveta alebo to, čo práve robia naši cool kamoši, je úplne v poriadku a po nejakom čase dokonca upokojujúce.  

Nech už ide o šoférovanie do práce, rozhovor, jedlo… Byť naplno v tom, čo sa práve odohráva je jednoduchý, ale osvedčený recept na plnohodnotné a šťastné prežívanie každodennosti. 

Ak máte deti, tak TU a TERAZ je základná ingrediencia budovania vášho vzťahu s nimi. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že práve deti sú perfektný detektor toho, či sme naozaj “s nimi”. Ak sme ich – nevyzbrojené kritickým myslením – ešte nestihli vpustiť do džungle sociálnych sietí, dokážu si offline prítomnosť skvele užívať a veľmi rýchlo a jasne nám dajú najavo, keď sa na prežívanie prítomnosti s nimi budeme iba hrať. 

V tomto príspevku som ale nechcel upozorňovať na vedľajšie účinky požívania sociálnych sietí. Toto som si už odfajkol inde. Predovšetkým sa chcem podeliť o to, čo mi pomáha pracovať s nimi tak, aby slúžili oni mne a nie naopak. Teda ako neodchádzať zo sveta internetu a predovšetkým sociálnych sietí s hlavou plnou prebytočných informácií a nesúrodou emočnou zmeskou v žalúdku. Osobne považujem sociálne siete za celkom užitočný komunikačný nástroj. No na to, aby boli pre nás skôr užitočné, je potrebné vynakladať nemalé úsilie. Mne funguje toto:

1. Nepripájam sa, keď ma niečo nudí. Ak zažívam nudu, problém je spravidla v nedostatku pozornosti. K sociálnym sieťam sa vždy snažím pripájať s jasným zámerom a tento KONKRÉTNY zámer si počas celého času stráveného nielen na sociálnych sieťach, ale na internete vôbec, strážim ako oko v hlave. Vždy, keď sa mi stanovený zámer stratil z obzoru, roztočil sa v mojej mysli kolotoč, z ktorého mi bolo na nič. Výsledkom bol informačno-emočný guláš a premrhaný čas. 

1. Priebežne si sociálne siete upratujem. Veľmi často sa pri prezeraní príspevkov sám seba pýtam dve otázky – “Čo vo mne tento príspevok vyvoláva?” a “Ako toto súvisí s mojími hodnotami alebo cieľmi?”. Ďalším krokom často býva kliknutie na tri bodky v hlavičke príspevku a voľba zrušenia sledovania podobných príspevkov. Túto skvelú funkcionalitu majú v sebe obe sociálne siete, s ktorými pracujem. Chce to trošku starostlivosti, ale vďaka využívaniu tejto voľby sa moje sociálne siete zmenili zo staničnej krčmy na celkom príjemnú kaviareň. 

1. Skôr než niekam kliknem, spýtam sa sám seba “Prečo práve sem?”. Môže to pôsobiť ťažkopádne, no s odstupom čestne prehlasujem, že výsledok tohto prístupu je veľké množstvo ušetreného času, pozornosti a energie, ktoré sa zídu inde. 

1. Nebrať to, čo vidím na internete a sociálnych sieťach ako zrkadlo reálneho sveta. Drvivú väčšinu informácií v online svete produkuje vraj asi 1% jeho užívateľov. No dobre, možno to nie je 1%, ale celkom určite to je menšina. Predpokladám, že značnú časť tejto menšiny tvoria ľudia, ktorí milujú senzácie, katastrofy, kauzy, konšpirácie a všetko, čo vyvoláva silné emócie (pretože emócie priťahujú a predávajú). Vďaka tomuto uvedomeniu sa mi podstatne jednoduchšie svet internetu navštevuje aj opúšťa. Pretože v skutočnom svete sú nám informácie o senzáciách, katastrofách, politických kauzách a konšpiráciach k šťastnému prežívaniu každodennosti prinajlepšom zbytočné.     

K svetu sociálnych sietí a internetu nateraz toľko. Najbližšie dva blogy budú o partnerstve a priateľstve. Dvoch fenoménoch, ktorých hodnotu som si počas uplynulého leta uvedomil viac ako kedykoľvek predtým.